Jozef Gabčík patrí k najvýznamnejším predstaviteľom vojnového protifašistického odboja. Jeho význam pritom presahuje slovenský kontext a dôstojné miesto zaujíma i medzi odbojármi európskeho formátu. Jozef Gabčík sa narodil v Poluvsí v gazdovskej rodine Ferdinanda a Márie Gabčíkovcov 8. apríla 1912. Obecnú školu navštevoval v Rajeckých Tepliciach. Na strednú školu chodil v Kovářove, v milevskom okrese v Čechách. V období Slovenského štátu pracoval v skladisku bojových látok v Skalke nad Váhom pri Trenčíne, kde sa začiatkom júna 1939 dostal do konfliktu s nemeckou hliadkou, pri ktorom spáchal tiež sabotáž. Po odvážnom čine sa rozhodol opustiť Slovensko.
Cez Kysuce odišiel v noci 4. júna do Poľska, kde v skupine československých antifašistov sa stretol s čatárom Janom Kubišom, s ktorým sa rozhodol odísť do Francúzska narukovať do Francúzskej cudzineckej légie. Gabčík bol poslaný na špeciálny vojenský výcvik na Škótsku vysočinu, ktorý absolvoval s najlepším hodnotením. Začiatkom októbra 1940 sa dozvedel o svojej životnej vojenskej misii, spoločne s ďalšími vojakmi mal v Protektoráte Čechy a Morava spáchať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Na území okupovaných Čiech ho s ostatnými výsadkármi vysadili 29. 12. 1941.
Plán atentátu na zastupujúceho protektora sa viackrát menil, napokon bol stanovený termín 27. máj 1942. V tento deň sa Heydrich vybral v aute zo svojho sídla v Panenských Břežanoch do Prahy, odkiaľ mal popoludní odletieť do Hitlerovho hlavného stanu na východnom fronte. Gabčík spoločne s Janom Kubišom, Adolfom Opálkom a ďalšími organizátormi si na Heydrichovo auto počkali na najvhodnejšom mieste - v prudkej zatáčke v pražských Holešovičkách, kde muselo každé auto spomaliť.
Prichádzajúce auto výsadkári spozorovali okolo 10:30, vodič podľa predpokladu na zákrute pribrzdil, na to mu hneď skočil do jazdnej dráhy z chodníka Gabčík a namieril na neho svoj samopal STEN. Zbraň však zlyhala. Vtedy zasiahol Kubiš, ktorý hodil pod auto nálož s trhavinou, ktorá pri výbuchu Heydricha smrteľne zranila, a ten na následky atentátu o niekoľko dní neskôr zomrel. Obidvom atentátnikom sa z miesta podaril utiecť. V nasledujúcim dňoch sa pred nacistami spočiatku úspešne skrývali, neskôr však po zrade ich druha Karla Čurdu bol ich úkryt odhalený. Pravoslávny kostol v Resslovej ulici v Prahe nadránom 18. júna 1942 obkľúčili stovky príslušníkov Gestapa a jednotiek SS. V beznádejnej situácii napokon všetci preživší zvolili pre potupnou popravou samovraždu.
